28 júna / 2021
Článok Veľvyslanca Ruska na Slovensku I.B.Bratčikova v novinách „Slovenské národné noviny“ pri príležitosti blížiaceho sa slovenského štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda
CYRIL A METOD – MATICA RUSKÁ
O osem storočí neskôr hrdinský čin prvých apoštolov zopakovali a ešte rozhojnili grécki mnísi Cyril a Metod, ktorí vytvorili slovanské písmo. Preklady evanjelií a iných liturgických kníh, ktoré vytvorili pomocou tohto písma, umožnili Slovanom spoznať život a posolstvo Ježiša Krista v ich rodnom jazyku. Za svoje epochálne misijné pôsobenie sú «solúnski bratia» pravoslávnou aj katolíckou cirkvou uctievaní ako svätí.
Biblia preložená do slovanského jazyka položila základy svetonázoru našich predkov a mala mocný vplyv na rozvoj slovanskej civilizácie. Môžeme smelo povedať, že hlaholika a následne cyrilika prispeli k formovaniu samobytnosti východných Slovanov a napomohli jej zachovanie v priebehu ďalších vyše tisíc rokov. (Mimochodom, preklad Knihy kníh a liturgie napríklad do nemčiny sa uskutočnil až o 700 rokov neskôr vďaka Martinovi Lutherovi, a tiež stimuloval proces zjednotenia a sebaidentifikácie nemeckého národa.)
Písmo, ktoré vytvorili svätí Cyril a Metod, prispelo k rozvoju ruskej kultúry a ruskej literatúry ako jej najdôležitejšej súčasti. Vynikajúci vedec 20. storočia, filológ Dmitrij Lichačov napísal: „Do kráľovstva literatúry sme vkročili, keď sa v Rusi objavilo kresťanstvo a cirkev, pretože s nimi prišla aj potreba písomníctva a cirkevnej literatúry...“. A ďalej: „V žiadnej inej krajine na svete nezohrávala literatúra od samého začiatku svojho vzniku takú obrovskú štátnu a spoločenskú úlohu ako u východných Slovanov.“
Už v polovici 11. storočia sa objavil spis Slovo o zákone a milosti, ktorý napísal mitropolita Ilarion, prvá osoba ruského (nie gréckeho) pôvodu na metropolitnom stolci. Bolo to prvé originálne (nepreložené) dielo ruskej literatúry, ktorého úplný text sa zachoval až do dnešných čias. V tejto vynikajúcej pamiatke po prvý raz zazneli slová o jednotnom ruskom národe a jednotnej ruskej zemi. Možno práve vďaka jednotnému písmu sa v Rusku vyvinulo vlastenecké povedomie oveľa skôr než v západnej Európe, kde myšlienku vlasti ako najvyššej národnej hodnoty prvýkrát vyjadril Petrarca na začiatku 14. storočia. Po Ilarionovom Slove nasledovalo ďalšie majstrovské pôvodné ruské poetické dielo svetového formátu, ktoré sa tiež nazývalo Slovo, a to Slovo o pluku Igorovom. Z neho ako zo studnice čerpali inšpiráciu Puškin aj Dostojevskij, Gogoľ aj Tolstoj, Šolochov aj Bulgakov...
Aj dnes rozumieme takmer všetkým textom napísaným v ruštine pred mnohými stáročiami. Bol to písaný jazyk, vďaka ktorému bola v stredoveku štátna, bohoslužobná a hovorená ruština na rozsiahlom území od Bieleho mora po Azovské more, od Karpát až po Volgu jednotným jazykom so spoločnou gramatikou a slovnou zásobou. Pre porovnanie: v 13. storočí po francúzsky rozumeli iba obyvatelia Île-de-France, zatiaľ čo v oblastiach, ktoré ani neboli príliš vzdialené, sa hovorilo bretónsky, flámsky, provensálsky atď. Severní a južní Nemci si nerozumeli ani v neskorších dobách ... Dnes ruštinu na rozličnej úrovni ovláda 258 miliónov osôb. V priestore bývalého Sovietskeho zväzu je to de facto jazyk interetnickej komunikácie, tzv. „lingua franca“. Ruský jazyk je jedným zo svetových jazykov vedy, stal sa prvým jazykom, ktorý zaznel vo vesmíre. Ruština je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, pracovným jazykom OBSE a mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Ruský jazyk je z hľadiska používania na internete na druhom mieste na svete. V mediálnom priestore zaujíma siedme miesto – používa ho viac ako tridsaťtisíc rôznych médií.
Treba tiež vyzdvihnúť, že v našej mnohonárodnej krajine, kde žije viac ako 100 pôvodných etník, bolo pre ne na základe cyriliky vytvorené písmo, ktoré umožňovalo zaznamenávať ich vlastnú históriu a folklór.
To všetko je jasným dôkazom toho, že veľké dielo rovnoapoštolov svätých Cyrila a Metoda, ktorí pôsobili na území Moravy a Slovenska, sa na obrovských priestoroch Eurázie dočkalo ďalšieho veľkolepého rozmachu. Niet pochýb, že vďačná spomienka na slávnych šíriteľov osvety medzi Slovanmi bude pre naše národy aj naďalej slúžiť ako zjednocujúci princíp