Rozhovor Veľvyslanca I.B.Bratčikova pre ZVTV

Preklad z ruského jazyka:


– Chcem sa vám úprimne poďakovať za tieto slová súcitu a za to, čo ste práve povedali, pretože viem, že viaceré mainstreamové médiá dostali pokyn, aby zabudli na to, čo sa stalo. Už na nasledujúci deň sa nezmieňujú o obetiach, pričom o život prišlo 144 osôb, ani o tom, že sú medzi nimi aj deti, ani o tom, ako ruskí občania prežívajú smrť svojich krajanov.

Keď si položíme otázku, prečo to robia, nemôžeme sa ubrániť dojmu, že ide o snahu odvrátiť pozornosť svetového spoločenstva od tých, ktorí tento teroristický čin zorganizovali, a od tých, ktorí z neho profitujú.

Takže ešte raz ďakujem za Vaše slová.

– Samozrejme, boli prijaté príslušné opatrenia, ktoré, žiaľ, nedokázali zabrániť tomuto teroristickému činu, ale opatrenia boli prijaté a nie náhodou boli v priebehu 24 hodín zadržaní všetci páchatelia aj osoby, ktoré boli s nimi spojené. Je pozoruhodné, že teroristi, ktorí spáchali tento krvavý zločin, utekali smerom na Ukrajinu a už sa priznali, že mali pripravený prechod na ukrajinskej hranici a že peniaze im mali byť vyplatené v Kyjeve.

Od Američanov sme dostali informácie, ale tie boli veľmi všeobecné a neumožnili nám vopred určiť páchateľov teroristického činu a miesto jeho spáchania.

Viete, pri každom zločine si musíte položiť otázku, ktorú si kládli starí Rimania, qui prodest - kto z toho má prospech.

A už teraz je nám napríklad jasné, že cieľom teroristického útoku bolo nielen šíriť strach medzi ruským obyvateľstvom, ale aj destabilizovať vnútropolitickú situáciu podnecovaním medzietnických a medzikonfesionálnych nezhôd.

A tento cieľ v podstate ani nezatajovali, keď hovorili o potrebe vniesť rozkol do ruskej spoločnosti, toto otvorene zaznelo v Kyjeve, zaznelo to aj v niektorých hlavných mestách členských krajín NATO.

Vyšetrovanie pokračuje a ja ani naše orgány činné v trestnom konaní ešte nevieme jednoznačne pomenovať objednávateľa tohto trestného činu, ale myslím si, že sa to dozvieme v dohľadnej budúcnosti.

– Rusko v skutočnosti bolo nútené použiť armádu, aby zastavilo vojnu, ktorá na východe Ukrajiny trvá už osem rokov. Bolo potrebné zastaviť genocídu ruského obyvateľstva Donbasu a zabrániť tomu, aby na ukrajinskom území vznikla existenčná hrozba pre bezpečnosť Ruskej federácie.

Po štátnom prevrate v Kyjeve v roku 2014 naša krajina vyvinula maximálne úsilie, aby zabránila katastrofálnemu vývoju situácie.

Neraz sme upozorňovali, že budeme brániť naše národné záujmy. Posledný takýto pokus sme urobili v decembri 2021, keď sme krajinám NATO navrhli vypracovať medzinárodnoprávne dohody, v ktorých by bolo zakotvené to, o čom sa dovtedy hovorilo na politickom poli, a to rovnaká bezpečnosť pre všetky štáty v euroatlantickom priestore. Inými slovami, išlo o vylúčenie ďalšieho rozširovania NATO na východ a rozmiestňovania zbraní, ktoré by ohrozovali našu bezpečnosť, v krajinách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc Ruskej federácie. A túto našu iniciatívu, rovnako ako naše predchádzajúce iniciatívy, NATO odmietlo. Naše obyvateľstvo má komplex, ak sa to tak dá nazvať, z 22. júna 1941, keď nás napadlo hitlerovské Nemecko a jeho satelity a keď táto vojna stála naše obyvateľstvo 26,5 milióna životov. A žiadny politik Ruskej federácie si nemôže dovoliť zopakovanie 22. júna 1941.

Naše konanie možno prirovnať k zásade "nutnej obrany" v trestnom práve - takýto stav vzniká v okamihu začiatku zločinného útoku alebo pri jeho reálnej hrozbe. Pri obrane vlastného alebo cudzieho života, ako aj záujmov spoločnosti a štátu má obranca právo použiť všetky prostriedky obrany. Ale to je, ak chcete, v trestnom práve; my sme presvedčení, že sme konali plne a v rámci medzinárodného práva.

– Súhlasím, že politici, ktorí to hovoria, zrejme neštudovali medzinárodné právo alebo ho zabudli. Rád by som pripomenul, že v roku 1970 Valné zhromaždenie OSN jednomyseľne prijalo Deklaráciu zásad medzinárodného práva v súlade s Chartou OSN. A v tejto deklarácii je zakotvené, že zásada rešpektovania územnej celistvosti sa vzťahuje na "štáty, ktoré vo svojej činnosti dodržiavajú zásadu rovnoprávnosti a sebaurčenia národov (...) a teda majú vlády zastupujúce (...) všetko obyvateľstvo žijúce na danom území".

A to, že ukrajinskí neonacisti, ktorí sa chopili moci v Kyjeve v dôsledku štátneho prevratu v roku 2014, nezastupovali obyvateľstvo Krymu a Donbasu, podľa mňa netreba dokazovať. Nevypočuli ich túžbu po sebaurčení, chceli tieto náladypotlačiť silou. Ale bezvýhradná podpora, ktorú niektoré západné štáty poskytujú konaniu zločinného kyjevského režimu, nie je ničím iným ako porušovaním Charty OSN, princípu sebaurčenia a zasahovaním do vnútorných záležitostí iných štátov. Chcel by som tiež pripomenúť, že v januári tohto roku bol prijatý rozsudok Medzinárodného súdneho dvora OSN, a to na základe žaloby podanej Ukrajinou. Medzinárodný súdny dvor zásadne odmietol považovať Rusko za "agresorský štát".

Súd tiež odmietol ukrajinské insinuácie, že Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika sú údajne "teroristické organizácie", a preto neuznal za oprávnené barbarské ostreľovanie miest a dedín na území Donbasu kyjevskými orgánmi, ktoré svoje útoky vydávali za protiteroristickú operáciu. Žiaľ, o tomto rozsudku Medzinárodného súdneho dvora OSN mainstreamové médiá mlčia.

– Pokusy vyriešiť konflikt na Ukrajine bez účasti Ruska sú absurdné a odsúdené na neúspech.

– Je to pravda. Na jar 2022 Kyjev požiadal o rokovania a tie sa skutočne začali. Najprv prebiehali v Minsku, potom sa uskutočnilo niekoľko kôl v online formáte a nakoniec sa rokovalo v Istanbule. Do Istanbulu ukrajinská delegácia priniesla návrh dohody, s ktorým ruská delegácia v zásade súhlasila. Text dohody bol dokonca parafovaný. Nedávno vedúci ukrajinskej delegácie na týchto rokovaniach, pán Arachamija, priznal, že keď sa vrátil do Kyjeva, priletel tam britský premiér B.Johnson a zakázal podpísať s Ruskom hocijakú dohodu. A v septembri 2022 boli na Ukrajine prijaté legislatívne rozhodnutia o zákaze akýchkoľvek rokovaní s ruskou stranou - to hovorí samo za seba.

Mimochodom, toto je veľmi konkrétny príklad, čo sa týka nezávislosti Ukrajiny. Nič také ako nezávislosť Ukrajiny jednoducho neexistuje.

– Rusko skutočne zaradilo Slovensko medzi nepriateľsky naladené štáty, pretože sa ako členská krajina EÚ pripojilo k západným sankciám a za predchádzajúcej vlády zaujalo voči našej krajine otvorene nepriateľský postoj. Nie som si istý, či sa rozdiel medzi slovami "nepriateľsky naladený" ("znepriatelený") a "nepriateľský" dájednoznačne preložiť do slovenčiny. Ale myslím si, že azda mnohí ľudia, ktorí dnes sledujú náš rozhovor, rozumejú rusky a tento rozdiel cítia. Žiaľ, vo vašich médiách je to prezentované tak, akoby Rusko vyhlásilo Slovensko za svojho nepriateľa, ale nie je to tak. V ruštine sa to jasne rozlišuje. A nazdávam sa, že keďže máme kanály na dialóg so slovenskými orgánmi, časom sa nám podarí situáciu napraviť.

– Tieto podmienky sa od februára 2022 vôbec nezmenili. Trváme na neutrálnom, neblokovom a nejadrovom štatúte Ukrajiny. Ukrajina musí byť, ako sme už zdôraznili, demilitarizovaná, aby nepredstavovala hrozbu pre Ruskú federáciu, musí byť denacifikovaná a musia byť zabezpečené práva ruskojazyčných občanov tejto krajiny a národnostných menšín. A je jasné, že Kyjev bude musieť uznať novú územnú realitu tých oblastí, ktoré sa samy rozhodli stať sa súčasťou Ruskej federácie.

– Táto otázka je pomerne zložitá a komplexná. OSN, systém OSN je skutočne v hlbokej kríze. Dôvodom je snaha niektorých členov OSN nahradiť medzinárodné právo a Chartu organizácie akýmsi poriadkom založeným na pravidlách. Tieto pravidlá však nikto nevidel, neboli predmetom medzinárodných rokovaní, ale z nejakého dôvodu sa všetkým vnucujú.

My sme za to, aby sa OSN prispôsobila objektívnym trendom formovania multipolárnej architektúry medzinárodných vzťahov. Je potrebné urýchliť reformu Bezpečnostnej rady a zvýšiť v nej zastúpenie ázijských, afrických a latinskoamerických krajín. Zároveň je potrebné zachovať OSN ako osvedčený mechanizmus koordinácie svetovej politiky. Kľúčom k úspechu je spolupráca, odmietnutie ašpirácií na výnimočnosť a rešpektovanie zvrchovanej rovnosti všetkých štátov.

– Nádej, že dokážeme vybudovať inú budúcnosť, sme mali aj my. Žiaľ, táto nádej sa ukázala ako iluzórna. A táto svetonázorová kríza medzi Ruskom a Západom vstúpila do horúcej fázy nie vo februári 2022, ako sa Západ snaží všetkým nahovoriť. Všetko k nej smerovalo už ostatných 20 rokov. Putin pred ňou varoval už v roku 2007, keď na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoril o nebezpečenstve politiky približovania vojenskej architektúry NATO k hraniciam Ruska. Naši "partneri" na Západe sa, žiaľ, ani len nepokúsili vziať do úvahy skutočné a existenčné bezpečnostné záujmy Ruskej federácie. A som hlboko presvedčený, že kým v Bruseli nezvíťazí zdravý rozum, nie sú vyhliadky na normálny dialóg. To je môj pohľad na situáciu.

– Znovu musím zopakovať, že všetky krajiny sa cítia bezpečne, keď sa všetci cítia rovnocenní. Keď sa to, na čom sa OBSE dohodla v politickej rovine pred 25 rokmi, v roku 1998, keď do svojej deklarácie zakomponovala ustanovenie o potrebe zaistiť pre všetkých v euroatlantickom priestore rovnakú bezpečnosť, realizuje aj v právnej rovine. Avšak premietnuť tú zásadu do medzinárodného práva, to je práve to, čo NATO kategoricky odmietlo.

– Dnes sme svedkami krízy neutrality na európskej pôde, mám na mysli to, ako sa správa Rakúsko, ako sa správa Švajčiarsko, klasické neutrálne štáty. Hovoriť o neutrálnom postavení Slovenska, z môjho pohľadu, no, je dosť zvláštne, keď je krajina členom NATO. Žijeme v reálnom svete a diplomati pracujú s reálnou politikou.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=KXVvPt2jsUY&ab_channel=zvtv