Späť

Pakt o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR. Pohľad historikov

14. augusta 2019 v Dome Ruskej historickej spoločnosti (Российское историческое общество, РИО) predseda Ruskej historickej spoločnosti (RHS), Sergej Naryškin usporiadal okrúhly stôl pri príležitosti 80. výročia vypuknutia Druhej svetovej vojny. Vo vile na Voroncovskom poli sa zišli poprední historici, štátnici, experti aby zaujali moderné stanovisko k Zmluve o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, podpísanej 23. augusta 1939 (tzv. „Pakt Ribbentrop – Molotov“), v širšom kontexte európskej politickej situácie v predvečer vojny.
Sergej Naryškin vo svojom prejave poznamenal, že pred 80. rokmi svet postrčili k začiatku najkrvavejšej vojny v dejinách ľudstva „nezodpovedné činy niektorých európskych mocností“.
„Krátkozrakou politikou, ktorá umožnila obrodenie vojenskej moci Tretej ríše, západné mocnosti podporili Hitlera vo veci anšlusu Rakúska, dospeli k podpísaniu potupného „ Mníchovského sprisahania“ a zaujali očividnú profašistickú neutralitu voči Španielsku. Vovedno, tieto udalosti poskytujú názorný obraz „upokojovania“ agresora – nebezpečnej hry, rozpútanej proti Sovietskemu zväzu, “ -- považuje predsedu RHS.
Odvolávajúc sa na dokumenty uverejnené vo "Vestníku archívu prezidenta Ruskej federácie. ZSSR - Nemecko: 1932 - 1941“, ktorého prezentácia je tiež zaradená do programu okrúhleho stola, Sergej Naryškin zdôraznil, že nebol to Sovietsky zväz, ale práve Tretia ríša, kto inicioval uzavretie Zmluvy o neútočení 23. augusta 1939, v ktorej boli navyše vymedzené aj sféry vplyvu. „Pre sovietsku stranu bolo toto rozhodnutie vynútené," - uviedol.
Počnúc od 20. augusta 2019 obyvatelia Moskvy a hostia hlavného mesta budú mať možnosť preštudovať si originál tohto dokumentu: Pakt Molotov -Ribbentrop bude prezentovaný na historicko-dokumentárnej výstave „Rok 1939. Začiatok Druhej svetovej vojny“, ktorá bude inštalovaná vo Výstavnej sieni federálnych archívov. Informoval o tom člen prezídia Ruskej historickej spoločnosti, vedúci Federálnej agentúry pre archiváciu Andrej Artizov. Súčasne, v ten istý deň, na oficiálnej webovej stránke Ruského archívu odštartuje internet-projekt, ktorý umožní všetkým záujemcom oboznámiť sa s viac ako 700. dokumentmi týkajúcimi sa tohto historického obdobia.
Zdroje, zhromaždené počas prípravných prác výstavy potvrdzujú, že pakt bol zákonitým výsledkom politiky „upokojovania“ nemeckého agresora, ktorú realizovali západní spojenci. Andrej Artizov upozornil na skutočnosť, že sovietske vedenie dalo súhlas na dohodou s Hitlerom iba vtedy, keď sa ozrejmila povaha a zostava misie spojencov, vysielanej do Moskvy a navyše v atmosfére všeobecnej nedôvery, ktorá sa v tom čase utvorila v Európe.
Na komplexné skúmanie príčin vypuknutia Druhej svetovej vojny vyzval spolupredseda Ruskej historickej spoločnosti, vedecký riaditeľ Ústavu všeobecných dejín Ruskej akadémie vied, akademik Ruskej akadémie vied Alexandr Čubarijan. Podľa jeho názoru je dôležité zamerať sa na odkrytie všeobecných problémov ktoré mali za následok dve strašidelné svetové tragédie, ktoré postihli ľudstvo v 20. storočí. Avšak, s poľutovaním konštatoval, že súčasný záujem západnej historiografie o počiatkoch a udalostiach Druhej svetovej vojny, ako aj o Pakte o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR v „dosť poklesol“. Toto sa prejavilo aj počas prípravy tematickej medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutoční 1. októbra v Moskve. Očakáva sa účasť vedúcich činiteľov a predstaviteľov historických inštitúcií z Francúzska, Anglicka, Estónska, Ukrajiny, Gruzínska, Litvy a ďalších krajín. Americkí historici pri tom demonštrujú „izolacionistický postoj“, zdôraznil Alexander Čubarijan.
Generál-plukovník Andrej Kartapolov, námestník ministra obrany Ruskej federácie – náčelník Hlavnej vojensko-politickej správy Ozbrojených síl Ruskej federácie označil Druhú svetovú vojnu za globálnu katastrofu, ktorá zavliekla do svojho spaľujúceho víru celé koalície štátov, pohltila a rozdrvila svojimi mlynskými kameňmi obrovské ľudské a materiálne zdroje. Podľa jeho názoru udalosťou, ktorá iniciovala začiatok najkrvavejšej vojny a útok Nemecka na Sovietsky zväz, bola „Mníchovská dohoda“ štátov tzv. starej demokracie s túžiacimi po svetovej nadvláde fašistickými štátmi“. Pokiaľ ide o Pakt o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, Andrej Kartapolov podotkol, že pre sovietske vedenie bolo uzavretie dohody o neútočení s Nemeckom vynúteným opatrením v podmienkach prudkej hrozby vojny. „Je veľmi dôležité zdôrazniť, že v žiadnom prípade a za žiadnych okolností pakt nemožno považovať za hlavný impulz k rozpútaniu Hitlerom svetovej vojny, ako sa to neraz snažia prezentovať niektorí historici a politici“, - povedal na záver.
Súhlasí s nim prezidentka Nadácie Fondu historickej perspektívy Natalija Naročnickaja ktorá dodáva, že „ak by táto zmluva nebola uzavretá, fašistická armáda by nás pravdepodobne vytlačila až k Uralu“. Upozornila, že počas studenej vojny nikto nemal výhrady voči ZSSR pre uzavretie paktu: „Začalo to až zmenou ideologickej paradigmy“. Natalija Naročnickaja pripomenula, že „lord Halifax v prejave v Snemovni lordov mesiac po podpísaní tohto paktu povedal, že ZSSR bol nútený tak konať“.
Dokument, podpísaný v Kremli v noci na 24. augusta, je často „kritizovaný“ za patriaci k nemu tajný protokol. Avšak „prílohy“ tohto druhu boli v tom čase normou, uviedol Jurij Petrov, člen prezídia Ruskej historickej spoločnosti, riaditeľ Ústavu ruských dejín RAV. Ako príklad spomenul tzv. pakt proti Kominternu z novembra 1936, ktorý bol uzavretý medzi Nemeckom a jeho spojencami - Japonskom a Talianskom (ktoré sa k nemu pripojilo neskôr).
Dnes sa pokúšajú uznať zodpovedným za rozpútavanie Druhej svetovej vojny dokonca aj ZSSR. Zároveň sú západné štáty a Poľsko predkladaní ako tí praví, húževnatí a dôslední bojovníci proti zárodkom fašistickej agresie v Európe. Archívne dokumenty ZSS však svedčia o opaku, uviedol Vladimír Gubernov, veterán Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie, ktorý pripomenul reálne stanovisko popredných západných štátov toho obdobia. Citoval, napríklad, „dôverné vyjadrenia“ amerického veľvyslanca v Londýne Josepha Kennedyho: „Ani Francúzi, ani Briti by nikdy nespravili z Poľska príčinu vojny, pokiaľ by netrvalo podnecovanie z Washingtonu.“
Odstraňovať rozpory a ukončovať nezmieriteľné diskusie o najdôležitejších historických otázkach umožňuje objektívna pravda, ktorú obsahujú archívne dokumenty. V tomto ohľade je pre vedeckú obec aj pre širokú verejnosť mimoriadne dôležitá publikácia „Vestníka Archívu prezidenta Ruskej federácie. ZSSR - Nemecko. 1932-1941 “, ktorá bola prezentovaná na stretnutí. Hlavný redaktor Vestníku vedecký pracovník Nemeckého historického inštitútu v Moskve, Sergej Kudrijašov uviedol, že príprava knihy trvala celkovo viac ako 12 rokov. V zborníku sú publikované dokumenty z Archívu prezidenta Ruskej federácie odtajnené v posledných rokoch. Ilustrujú rôzne aspekty vzájomných vzťahov medzi ZSSR a Nemeckom v medzivojnovom období, ako aj činnosť najvyššieho sovietskeho vedenia v predvečer a na začiatku Druhej svetovej vojny. Publikácia obsahuje vedecký úvod a rozsiahle referencie.
Sergej Kudrijašov vymenoval niekoľko aspektov, ktoré ho ohromili počas prípravy Vestníku. Predovšetkým, udivuje rola chýrov: v tom čase sa pri prijímaní rozhodnutí vedenie v Moskve, ako aj v iných metropolách často spoliehalo na chýry. Po druhé, zaráža obrovské množstvo falošných sovietskych dokumentov, ktoré kolovali v západných krajinách. V publikovanom zväzku sú príklady takýchto falošných dokumentov, „ktoré západní vodcovia vnímali ako dôveryhodné“.
Zaujímavý a cenný bude Vestník aj pre novinárov. Veronika Krašeninnikova, členka Občianskej komory Ruskej federácie, generálna riaditeľka Inštitútu pre zahraničnopolitické štúdie a iniciatívy, upozornila na skutočnosť, že novinárska komunita pociťuje nevyhnutnosť historických znalostí. Preto navrhla zriadenie takej práce, ktorá by zabezpečila priamu spoluprácu predstaviteľov akademickej obce a novinárov s cieľom poskytovania im objektívnych, skutočných historických poznatkov.
Počas okrúhleho stola experti viackrát zdôrazňovali nutnosť opierať sa o skutočné historické zdroje pri skúmaní príčin, priebehu a výsledkov Druhej svetovej vojny a Veľkej vlasteneckej vojny. V tejto súvislosti predseda RHS Sergej Naryškin pripomenul, že už niekoľko rokov sa realizuje spoločný projekt Rosarchivu, Ministerstva obrany Ruska, Ministerstva zahraničných vecí Ruska, Ruskej historickej spoločnosti, Ruskej akadémie vied a Nemeckého historického inštitútu v Moskve zameraný na digitalizáciu trofejných nemeckých dokumentov, presunutých na územie ZSSR, súvisiacich s výsledkami Druhej svetovej vojny. „Teraz nás čaká podobná práca s dokumentmi štátov – satelitov fašistického Nemecka“, uviedol a inicioval sformovanie špeciálnej pracovnej skupiny. Vedením tejto práce Sergej Naryškin navrhol poveriť Andreja Artizova.