Späť

O situácii okolo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF)

USA v snahe zdôvodniť svoje deštruktívne rozhodnutie o odstúpení od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) roztáčajú informačno-propagandistickú kampaň, ktorej základ tvoria zavádzajúce interpretácie a zrejmé dohady. Okrem nečestných pokusov preniesť zodpovednosť na Rusko sa zámerne bagatelizuje význam a odôvodnenosť mnohoročných ruských obáv ohľadom plnenia zmluvy zo strany samotného Washingtonu. Okrem toho sa zverejňujú nehodnoverné informácie o vývoji a obsahu dialógu týkajúce sa protinávrhov a námietok.
V publikáciách a vyjadreniach amerických oficiálnych predstaviteľov sa medzi iným tvrdí, že Rusko „namiesto toho, aby reagovalo na príčiny znepokojenia USA ohľadom INF začalo vyťahovať vlastné námietky“. Všetko bolo presne naopak. Američania prvý krát oznámili obvinenia na adresu Ruska v roku 2013. Rusko už v roku 1999 kládlo otázku o použití na strane Pentagónu tzv. „terčových rakiet“ a začiatkom tisícročia útočných bezpilotných lietadiel (BL), čo bolo v rozpore so Zmluvou.
Skutočnosti nezodpovedajú ani vyhlásenia amerických predstaviteľov o tom, že USA údajne podrobne odpovedali na ruské námietky. Rusko mnohé roky prejavovalo maximálnu trpezlivosť, snažilo sa dosiahnuť u Američanov odstránenie očividných porušení INF. Pri tom Rusko na potvrdenie svojho stanoviska uvádzalo zdôvodnené a technicky podložené argumenty. Ale vo Washingtone nad nimi jednoducho mávali rukou.
Ak by sme mali podrobnejšie hovoriť o amerických BL s útočným potenciálom, potom niektoré typy plne zodpovedajú termínu uvedenému v INF ako „strela s plochou dráhou letu odpaľovaná zo zeme“ (SPDL). Pod týmto sa chápe bezpilotné zariadenie slúžiace na prepravu zbraní, vybavené vlastným pohonným systémom, ktoré počas pohybu po väčšej časti jeho dráhy využíva aerodynamický vztlak. Či sa to vo Washingtone páči alebo nie, práve takýmto spôsobom bolo sformulované príslušné ustanovenie v Zmluve a ignorovanie tohto faktu je neprípustné.
V INF chýbajú zmienky o odpaľovacích zariadeniach, o ich jednorazovej alebo viacnásobnej použiteľnosti. Takže toto ustanovenie porušujú akékoľvek BL štartujúce z pevniny s doletom od 500 do 5500 km.
Pri tom sú absolútne neopodstatnené pokusy odvolávať sa na útočné bezpilotné lietadlá vyvíjané v Rusku. Takéto systémy uvedeného typu s doletom zakázaným v Zmluve sa v Rusku, na rozdiel od USA, nevyvíjajú. Čo sa týka výskumov, to výskumné a vývojové práce v oblasti rakiet stredného a kratšieho doletu nie sú zakázané.
Čo sa týka „terčových rakiet“, ktoré Pentagón do značnej miery využíva pri pokusoch označovaných ako protiraketové, Rusko má vážne dôvody podozrievať ho, že v skutočnosti sa skúšajú zariadenia zakázané v INF. Pod rúškom testovania výstražných systémov protiraketovej obrany sa tieto rakety vystreľujú do vzdialenosti od 500 do 5500 km bez zásahového účinku a s plným rozsahom doletu – od štartu až po pád užitočného zaťaženia, ktoré často obsahuje manevrovateľné bojové hlavice, bloky s falošnými cieľmi a pod.
Teda pod rúškom „terčov pre protivzdušnú obranu“ USA vyrábajú strely, ktorých dĺžka letu, rýchlostné charakteristiky, riadiaci systém, parametre veľkosti a hmotnosti bojovej časti sú identické so zariadeniami spadajúcimi pod obmedzenia INF. Americké tvrdenia, že „terčové rakety“ také nie sú, lebo sa netestujú za účelom útoku nemôžeme prijať, lebo ich odpaľovanie bez zachytávania sa nedá odlíšiť od testov zariadení na prepravu zbraní.
Ešte jedna ruská námietka voči USA, ktorá v kontexte Zmluvy vyvoláva azda najväčšie obavy – rozmiestňovanie pozemných univerzálnych odpaľovacích zariadení (OZ) Mk-41 ako súčasť komplexov Aegis. Rozmiestňujú sa v Európe údajne výlučne za účelom riešenia protiraketových úloh. Ale už spomenuté OZ umožňujú použiť na bojové účely a odpaľovanie zo zeme strely stredného doletu s plochou dráhou letu Tomahawk a iné útočné zbrane. Je to priame a do neba volajúce porušenie INF.
Ako je známe, USA svojho času v súlade s INF likvidovali pozemné odpaľovacie systémy pre strely s plochou dráhou letu typu Tomahawk. Údaje vyzbrojenia sa spočiatku označovali v rámci jednotného programu ako univerzálne raketové zariadenie, pri čom sa predpokladali rôzne spôsoby odpaľovania. Varianty zo zeme a z mora sa navonok prakticky nelíšili.
Teraz, po niekoľkých desaťročiach americká strana fakticky obnovuje infraštruktúru pre Tomahawky odpaľované zo zeme. Deje sa tak v rozpore s INF. Premiestnenie Mk-41 z lodí na zem jednoznačne zaraďuje toto zariadenie do kategórie OZ SPDL.
Vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov USA, že odpaľovacie zariadenia, ktoré sú už rozmiestnené v Rumunsku a pripravujú sa na rozmiestnenie v Poľsku, nezodpovedajú Mk-41 odpaľovaným z mora, sú v rozpore so slovami predstaviteľov amerických ozbrojených síl a vývojárov komplexu Aegis. Tí sa neraz čestne priznávali, že pozemný a morský variant tohto OZ sú „prakticky identické“.
Okrem zmluvnej a právnej stránky má táto otázka pre ruskú stranu aj významný strategický rozmer. Veď ide o vznik americkej raketovej infraštruktúry priamo v blízkosti Ruska. Hrozba pre našu bezpečnosť sa znásobuje tým, že USA oznámili svoje plány na obnovu potenciálu striel s plochou dráhou letu odpaľovaných z mora s jadrovou výbavou. Tejto role sú opäť schopné sa zhostiť Tomahawky, ako tomu bolo už pred tým. Znamená to, že také strely s jadrovým obsahom sa môžu perspektívne ocitnúť aj v odpaľovacích zariadeniach komplexov Aegis v tom istom Rumunsku a Poľsku.
USA odmietli akékoľvek pozitívne kroky v riešení problémov, ktoré sú kriticky dôležité pre Rusko a snažia sa presmerovať pozornosť na imaginárne ruské „porušenia“ INF. Pri tom to otáčajú tak, ako keby ruskej strane poskytli značný objem informácií poukazujúcich na „našu“ vinu.
To nie je pravda. Nie je náhodou, že Washington mlčí o tom, že sa Rusko päť rokov domáhalo informácií o troch kľúčových aspektoch, kde by komplexné oboznámenie sa s nimi otvorilo cestu k profesionálnemu preskúmaniu amerických námietok. Je to: presné definovanie strely, ktorá vyvoláva podozrenie; uvedenie konkrétnych odpálení striel, kedy boli, podľa názoru USA, porušené naše záväzky voči INF; a, čo je najhlavnejšie – poskytnutie objektívnych údajov, na základe ktorých prišiel Washington k záveru, že vzdialenosť letu počas testovania prekročila dovolenú hranicu.
Namiesto toho, aby nám Američania hneď poskytli celý súbor informácií, ktorý majú údajne k dispozícii, na čom Rusko trvalo, zvolili si inú cestu. Spočiatku zaznievali nejaké nejasné narážky v duchu „vy aj sami najlepšie viete, akým spôsobom nedodržujete“. Potom boli ruskej strane odovzdané minimálne a až neuveriteľne zovšeobecnené údaje, ku ktorým sa epizodicky, občas len raz do roka, pridávali zrniečka informácií, vrátane kozmických záberov z internetu a označenia typu rozsiahle využívaného podvozku odpaľovacieho zariadenia, na základe ktorých nie je možné robiť profesionálne závery,
Washington potreboval niekoľko rokov kým ukázal na konkrétnu strelu – 9M729, vyvinutú v rámci modernizácie komplexu Iskander-M. Ale ruská strana nikdy nepopierala jej existenciu, z čoho nás chcú obviniť. Potvrdili sme existenciu tohto zariadenia v ruskom arzenáli po tom, ako Američania uviedli jeho index. Ale dôsledne sme popierali a aj popierame fakt, že sa toto zariadenie kedykoľvek testovalo na vzdialenosť zakázanú v INF.
Čo sa týka konkrétnych štartov rakiet, ktorými Rusko údajne porušilo INF na polygóne Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti, ich dátumy – v rokoch 2008 a 2011 – ruskej strane oznámili len päť dní do vyhlásenia USA z 20. októbra 2018, že majú v úmysle odstúpiť od Zmluvy. Ale ani táto informácia nebola podložená žiadnym faktologickým zdôvodnením. Nebola uvedená konkrétna vzdialenosť, na akej sa, podľa názoru Američanov, testovala raketa. Namiesto toho sa len obmedzili na odvolávanie sa na tajomné spravodajské informácie, ktoré, ako je to u nich zvykom, odmietli poskytnúť.
Inými slovami, Ruskej federácii dlho navrhovali, aby si samostatne zložila „puzzle“ z roztrieštených prvkov získaných v rôznom čase, vtedy keď jej v konečnom dôsledku nebol poskytnutý ani jeden dôkaz o porušení Zmluvy. Ani index rakety, ani dátumy štartov, ktoré v Kapustinom Jare prebiehajú pravidelne v rámci testovania alebo bojových cvičení príslušníkov raketových vojsk a nesvedčia o ničom protiprávnom.
To, ako sa USA dnes pokúšajú prekrucovať fakty a nemotorne zdôvodňovať svoje rozhodnutie definitívne zničiť INF posilňuje presvedčenie, že Američania sa už dávno zamerali na torpédovanie Zmluvy. Skutočnou príčinou je snaha maximálne si uvoľniť ruky, zabezpečiť si možnosť využiť neobmedzené spektrum vojenských nástrojov na zabezpečenie silového tlaku na akýchkoľvek oponentov na celom svete.
Je to veľmi nebezpečná politika, hroziaca značne žalostnými dôsledkami pre globálnu stabilitu. Medzinárodné spoločenstvo, v prvom rade občania USA a ostatných krajín NATO, ktorých vedenia slepo preberajú krivé americké obvinenia, by sa mali zamyslieť nad tým, kam až ich je schopná doviesť honba Washingtonu za prízrakom vojenskej dominancie.