Späť

Prejav stáleho predstaviteľa Ruska pri OBSE A.K. Lukaševiča na zasadnutí Stálej rady OBSE o situácii na Ukrajine a nevyhnutno...

Vážený pán Predseda,
12. februára uplynuli štyri roky od dňa podpísania Komplexu opatrení na plnenie minských dohôd, podpísaného v bieloruskom hlavnom meste predstaviteľmi OBSE, Ukrajiny, Ruska, hlavami jednotlivých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny. Tento dokument, ktorý sa stal „cestovnou mapou“ vnútroukrajinského urovnania, bol 17. februára 2015 schválený rezolúciou BR OSN. 6. júna 2018 ho vo svojom vyhlásení podporil aj Predseda BR. Takže je to, nech by sa tomu akokoľvek vzpierali v Kyjeve – prvok medzinárodného práva.
Rusko v spojitosti s výročím iniciovalo 13. februára 2019 v Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku brífing, ktorý bol z hľadiska chápania toho, čo sa deje na Ukrajine značne užitočný. Názorné sú aj poznámky hlavy Osobitnej monitorovacej misie (OMK) E. Apakana, ktorý nepotvrdil ukrajinské výmysly o „ruských vojskách“ na Ukrajine. Predpokladáme, že aj pre Stálu radu OBSE je dôležité, aby sme jej pripomenuli ustanovenia minského Komplexu opatrení (kópie máte na stoloch).
Sme nútení konštatovať, že aj po štyroch rokov má situácia na juhovýchode Ukrajiny ďaleko do stability. Ani jeden z bodov minského Komplexu opatrení, počnúc prvým (v ňom sa hovorí o okamžitom a celkovom zastavení paľby) nebol do dnešného dňa plnohodnotne splnený. Preto sa niet čomu čudovať, že doteraz nevidíme významnejšie pokroky v urovnaní vnútroukrajinskej krízy.
Ukrajina sa dlhodobo nachádza v stave vnútropolitickej turbulencie. Jej prvotnou príčinou sa stali hrubé zásahy radu západných krajín do vnútorných záležitostí krajiny v rokoch 2013 – 2014 – boli zrežírované a podporené konania radikálov zamerané na uchopenie moci cenou akýchkoľvek (vrátane krvavých) provokácií. Dohodu zo dňa 21. februára 2014 medzi vtedajším vedením Ukrajiny a lídrami potestujúcich , ktorá bola výsledkom zložitého kompromisu, už na nasledujúci deň nacionálni radikáli pošliapali. Európski „pseudogaranti“ jej plnenia (a ide o vysokých predstaviteľoch zahraničnopolitických rezortov Nemecka, Francúzska a Poľska) si okamžite „umyli ruky“ a s ľahkosťou uznali protiústavnú výmenu moci. A na dohodu radšej jednoducho zabudli, ako keby ani nebola. Ale nie všetci obyvatelia Ukrajiny sa zmierili so štátnym prevratom. Na juhovýchode krajiny sa zdvihla vlna protestov. „Majdanovská“ moc sa rozhodla upokojiť nespokojných občanov s použitím silových štruktúr a ozbrojených oddielov nacionálnych radikálov. Tu sa nachádza východiskový bod počiatku ozbrojeného konfliktu na Donbase.
V takejto situácii bolo podpísanie minského Komplexu opatrení dôležitým zdržiavacím opatrením, ktoré nedovoľovalo Kyjevu utopiť v krvi jednotlivé okresy Doneckej a Luhanskej oblasti.
Ale vedenie Ukrajiny v skutočnosti len imituje plnenie záväzkov, ku ktorým sa zaviazalo. A niektoré z nich (so zhovievavosťou svojich zahraničných sponzorov) otvorene sabotujú. Netýka sa to len samotného Komplexu opatrení, ale aj rozhodnutí minskej Kontaktnej skupiny, ktoré boli prijaté ako jeho rozšírenie – o stiahnutí zbraní, rozmiestňovaní síl a prostriedkov, zákaze manévrov s nácvikom bojovej streľby, odmínovaní. Všetko toto potvrdzujú pozorovania OMK OBSE. Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) neustále provokujú ostreľovanie, ako odpoveď na ne upevňujú svoje pozície, do oblastí v blízkosti kontaktnej línie „pumpujú“ vojenskú techniku. Postupujú hlbšie do „sivých zón“, čo už priviedlo k nebezpečnému priblíženiu pozícií strán. Opäť sa používa ťažké delostrelectvo. V rozpore s minskými dohodami OSU na korekciu paľby používajú drony. Ani štrnásť prímerí odsúhlasených stranami v Kontaktnej skupine neviedlo k stabilnému „tichému režimu“. Za posledné dva týždne OMK zaregistrovala rádovo 10 tis. porušení režimu zastavenia paľby. 14. februára v ranných hodinách OSU intenzívne ostreľovali z mínometov územie Donbasu (len za jednu hodinu dopadlo do okolia Donecka viac ako 100 mín).
Z viny Kyjeva sa nič neurobilo ani v oblasti politického urovnania. Neprebehla reforma ústavy s novými prvkami v oblasti decentralizácie (bod 11 minského Komplexu opatrení). Nebola prijatá stála legislatíva o osobitnom statuse jednotlivých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti (v súlade s právom na jazykové sebaurčenie). Tak zvaný zákon o statuse Donbasu schválený Najvyššou radou má len dočasný charakter a žiadnym spôsobom nezahŕňa plnenie spomenutého 11. bodu Komplexu opatrení. Nenadobudol účinnosť zákon o amnestii účastníkov udalostí na Donbase (5. bod minského Komplexu opatrení). Kyjev sa demonštratívne vyhýba písomnému potvrdeniu kompromisného variantu uzákonenia osobitého statusu Donbasu, ktorý navrhlo Nemecko – „vzorcu F.W. Steinmayera“. Tento variant bol dvakrát odsúhlasený lídrami „normandskej štvorky“ na samitoch v Paríži (2015) a v Berlíne (2016). Vo februári minulého roka nadobudol účinnosť zákon Ukrajiny o tzv. „reintegrácii Donbasu“, ktorý znehodnocuje Minské dohody. Nezaznamenali sme pokrok ani v otázkach výmeny zadržiavaných osôb medzi Kyjevom, Doneckom a Luhanskom (6. bod minského Komplexu opatrení). Pokračuje neľudská obchodno-ekonomická, dopravná a sociálna blokáda Donbasu (čím sa hrubo porušuje 8. bod minského Komplexu opatrení). Práve ona do značnej miery podmieňuje utrpenie ľudí, ktorí celé hodiny stoja v radoch na mraze na kontaktnej línii. Ale nikto z tých, čo dnes hovorili, nenašiel v sebe odvahu o tom povedať.
Pán predseda,
Včerajšie zasadnutie Kontaktnej skupiny opäť demonštrovalo neochotu ukrajinských parlamentárov nachádzať vzájomne prijateľné riešenia. Situácia na Donbase, a spolu s ňou aj všetkého obyvateľstva tohto regiónu, sa v podstate stala rukojemníkom politického boja v Kyjeve. A to sa netýka o nič menej ako 4 mil. obyvateľov Ukrajiny. Ukrajinské vedenie uplatňuje voči tomuto regiónu agresívnu rétoriku, v realizácii minských dohôd vidí riziko pre vlastnú politickú budúcnosť. Tí, ktorí sa verejne zasadzujú za čo najrýchlejšiu realizáciu Komplexu opatrení sú trestne stíhaní za „zradu“ a „separatizmus“.
Ukrajinské orgány na svoje ospravedlnenie vytrvalo nanucujú tak občanom svojej krajiny, ako aj medzinárodnému spoločenstvu lživú paradigmu o akejsi „ruskej agresii“ a „okupácii“. S cieľom skryť vlastné neúspechy sa snažia označiť našu krajinu za účastníka udalostí na Donbase. Žiaľ, predstavitelia radu západných krajín sa aktívne zapojili do tejto dezinformačnej kampane. Na adresu Ruska neustále odznievajú výzvy na splnenie akýchsi „záväzkov voči minským dohodám“. V tomto kontexte sa spomínajú aj témy spojené s Krymom a Azovským morom, ktoré nie sú v princípe predmetom minských dohôd.
Opätovne vyzývame na pozorné preštudovanie minského Komplexu opatrení. Stanovuje záväzky strán – Kyjeva, Donecka a Luhanska – pri realizácii vzájomných krokov v oblasti politiky a bezpečnosti, v humanitárnej a sociálno-ekonomickej sfére. V minských dohodách nie je ani slovo o akýchkoľvek záväzkoch Ruska. Pokusy prekrútiť fakty, preložiť na našu stranu zodpovednosť za „zadŕhanie“ minských dohôd len pobáda ukrajinské vedenie na nové avantúry, odďaľujú reálnu perspektívu urovnania, predurčujú obyvateľov Donbasu na nové utrpenia.
Vážení pán predseda,
Na Ukrajine nadobudlo hrozivé rozmery vyčíňanie radikálneho nacionalizmu, ako aj útoky na základné ľudské práva a slobody realizované Kyjevom. Toto zaznamenávajú tak medzinárodné, ako aj nevládne organizácie. V nedávnej 24. správe Pozorovateľskej misie OSN pre ľudské práva (PMĽP) je na Ukrajine zaznamenaný nárast radikálnych a extrémistických nálad v ukrajinskej spoločnosti, prípadov prenasledovania a útokov na novinárov, občianskych aktivistov a predstaviteľov opozície pri zhovievavom postoji oficiálnych orgánov a pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní. Predvčerom bola opätovne predĺžená doba väzby vedúcemu portálu RIA Novosti – Ukrajina Kirillovi Vyšňovskému, zadržiavanému na základe vykonštruovaného obvinenia. V spojitosti s tým poukazujeme na operatívnu reakciu predstaviteľa OBSE pre otázky slobody médií A. Dezira, ktorý vyzval Kyjev, aby oslobodil ruského novinára.
Minulý týždeň vystúpila so svoju správou hodnotiacou situáciu na Ukrajine v roku 2018 aj medzinárodná organizácia Amnesty International. Aj v nej sa poukazuje na rast extrémistických prejavov na pozadí neschopnosti mocenských orgánov zabrániť alebo vyšetriť mnohopočetné porušenia ľudských práv. Zaznamenaný bol prudký nárast útokov na predstaviteľov národných menšín, ochrancov práv a pracovníkov médií. Poukazuje sa na to, že v rade prípadov boli trestné činy páchané priamo pred očami ochrancov práva.
Niet sa čomu diviť, že 9. februára v Kyjeve zaútočila skupina nacionálnych radikálov s nožmi a obrannými sprejmi na budovu Podoľského okresného oddelenia polície. Ochrancovia práva útok potlačili, ale tí, ktorí bránili svoj režimový objekt pred nezákonným vniknutím cudzích osôb a vytlačili radikálov na ulicu, sa za svoje konanie museli z neznámych dôvodov ospravedlniť hlave Kyjevskej polície. A zadržaní útočníci boli na nasledujúci deň prepustení. Okrem toho, po týchto udalostiach sa niektorí pracovníci polície – niekto z donútenia, iní z presvedčenia – zapojili do flashmobu „Som Bandera“. Takáto prísna kontrola činnosti orgánov činných v trestnom konaní panuje zo strany nacionalistov.
Kyjev naďalej ignoruje kľúčové elektorálne záväzky OBSE. Pripomenieme, že ukrajinské orgány spočiatku prijali diskriminačné rozhodnutie o zablokovaní prístupu Rusov k monitoringu prezidentských volieb 31. marca a 7. februára dali tomuto zákazu formu príslušného zákona. Bez ohľadu na naliehavé výzvy súčasného predsedu OBSE M. Lajčáka, riaditeľky Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva I. Gísladóttirovej a dokonca aj niektorých západných ochrancov Kyjeva takéto porušenia naďalej trvajú, čo spochybňuje legitimitu budúcich volieb. Rusko je súčasne pripravené vyslať na Ukrajinu krátkodobých pozorovateľov ako súčasť misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a Plenárneho zasadnutia OBSE.
O skutočnej úrovni „demokratickosti“ Ukrajiny hovoria aj pokračujúce útoky na slobodu vierovyznania. V Kyjeve zrejme nevedia, že v súčasných demokratických krajinách nie je zvykom, aby sa štát miešal do cirkevných záležitostí, premenúvať cirkevné štruktúry bez ohľadu na ich vôľu, napomáhať násilnému odnímaniu chrámov u jedných náboženských organizácií v prospech iných. A práve na Ukrajine inštruujú vedúcich činiteľov vidieckych územných komunít (až do rozdávania pripravených vzorov žiadostí), ako organizovať „správnu“ procedúru prechodu do novej cirkevnej štruktúry vytvorenej samotnými mocenskými orgánmi. Organizujú sa falošné „schôdze miestnych komunít“, na ktorých sa rozhoduje o zmene jurisdikcie farností. Takéto prípady sa nedávno stali v obci Zoločevka v Rovenskej oblasti, obci Zadubrovka v Černigovskej oblasti, obci Ustivica v Poltavskej oblasti. A to je len pár príkladov.
Samozrejme, že na pozadí neschopnosti alebo neochoty ukrajinských orgánov vyrovnať sa s vnútornými problémami, dosiahnutiu celonárodného konsenzu nenapomáha ani militantná rétorika Kyjeva voči Donbasu. Ale aj tak pripomenieme, že na Ukrajine existuje cesta k mieru. Spočíva v priamom dialógu Kyjeva s Doneckom a Luganskom, v bezpodmienečnom plnení ustanovení minského Komplexu opatrení, ktorý je jediným medzinárodne uznaným základom pre mierové, politicko-diplomatické urovnanie krízy na Ukrajine. Pokusy skresľovať podstatu tohto dokumentu sú neprípustné.
Vyzývame našich západných partnerov, aby využili všetok svoj existujúci vplyv na Kyjev a primäli ho, aby sa vzdal nekonštruktívnej propagandistickej rétoriky a začal podnikať reálne kroky na deeskaláciu a riešenie vnútroukrajinskej krízy.
Ďakujem za pozornosť.