Späť

Zo správy UNESCO Bezpečnosť novinárov pokrývajúcich protesty: ochrana slobody tlače v časoch sociálnej nestability (september 2020)

V rámci monitorovania trendov v oblasti slobody tlače Sekretariát UNESCO zverejnil v septembri 2020 správu s názvom „Bezpečnosť novinárov pokrývajúcich protesty: ochrana slobody tlače v čase sociálnej nestability“.

V práci sú použité údaje z regionálnych agentúr Organizácie, členských štátov a verejných organizácií, ako sú Výbor na ochranu novinárov (CPJ), Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov (INSI) a Etická žurnalistická sieť (EJN). Publikácia pojíma obdobie od 1. januára 2015 do 30. júna 2020 a obsahuje údaje o útokoch a zatknutiach novinárov (125 prípadov), ktorí pokrývali protesty v 65. štátoch sveta (15 v roku 2015, 21 v roku 2017, 32 v roku 2019 a 21 v prvom polroku 2020).

Poskytuje informácie o novinároch, ktorí zahynuli pri výkone svojej činnosti. Napríklad britská spisovateľka a nezávislá investigatívná novinárka Lyra McKeeová pracujúca pre webové stránky Mediagazer a BuzzFeedNews bola v roku 2019 zastrelená pri zrážkach v britskom Cregganu na predmestí Londonderry (Derry).

Poznamenáva sa, porušenie práv novinárov bolo zaznamenané aj v závislosti od ich rasy. Hlavným príkladom bolo zatknutie reportéra CNN afro-latinského pôvodu; bol zatknutý počas živého vysielania, zatiaľ čo jeho kolegom so svetlou pokožkou polícia dovolila pokračovať v práci. Hodné povšimnutia sú príslušné výňatky zo správy: „Vlna protestov hnutia Black Lives Matter po zavraždení policajtmi Afroameričana Georga Floyda tiež osvetlila náročnosť situácie a diskrimináciu, ktorým čelia novinári ne- europoidnej  rasy pri plnení ich profesionálnych povinností.“

Dotýka sa aj témy útokov na novinárky. Počas protestov žltých vest vo Francúzsku demonštranti obkľúčili auto novinárky a vyhrážali sa jej znásilnením. V inom prípade boli dve novinárky a ich kolega zadržaní bezpečnostnými službami pre údajné porušenie zákazu vychádzania, napriek tomu, že mali pri sebe všetky potrebné doklady a povolenia. Podľa novinárov boli po zadržaní políciou prinútení vyzliecť sa a boli podrobení ponižovaniu. Pri inej príležitosti bola novinárka napadnutá demonštrantmi, zbitá a vyzlečená.

Uvádza sa príklad z USA, kde v období od 26. mája do 3. júna 2020 viac ako 82% útokov na novinárov spáchali príslušníci bezpečnostných síl. 

Hovorí sa o prevyšovaní policajných právomoci pri rozháňaní demonštrácií, neoprávnenom používaní traumatickej munície (tzv. ľahké strely a strely motýle, plyn), zadržiavaní a bití novinárov, nezákonnom zverejňovaní osobných údajov, dohľade, blokovaní spravodajských webov a signálov RTV agentúr. Za násilie páchané na novinároch zodpovedá predovšetkým štát ako garant vykonávania záväzkov,  prijatých v rámci platných medzinárodných štruktúr v oblasti ľudských práv.

V časti, venovanej regulačnej platforme činnosti  polície a iných bezpečnostných zložiek, ako príklady „moderných skúseností, odporúčaných pre všetky strany pri hromadných občianskych nepokojoch“ sa uvádza nasledujúce:

„Právne normy upravujúce použitie zložiek polície a iných bezpečnostných služieb počas protestov, medzi iným aj voči novinárom, v niektorých štátoch nezodpovedajú medzinárodným normám a zákonom. V roku 2020 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva poznamenal: „Aby sa zabránilo potrebe použitia násilia so smrteľnými následkami, Štáty sú povinné poskytnúť justičným a bezpečnostným orgánom účinné nesmrtiace prostriedky a naučiť ich náležitému použivaniu. Bohužiaľ, pre nesprávne používanie nesmrtiacich prostriedkov príslušníkmi orgánov právnej ochrany boli zaznamenané prípady  ťažkých zranení a dokonca aj usmrtenia“.

Tento komentár sa týkal nedávnych protestov v USA. „Americká legislatíva regulujúca používanie sily policajnými zložkami, nezodpovedá medzinárodným štandardom v časti nevyhnutnosti a úmernosti,“ - napísala v tejto súvislosti Agnes Callamard, Osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne, sumárne alebo svojvoľné popravy. „Namiesto toho, sa príslušníci polície USA pri rozhodovaní o použití sily pridŕžajú princípu vhodnosti a doktríny podmienečnej imunity.“

Pokiaľ ide o agresiu zo strany samotných protestujúcich, v správe sa uvádza, že najčastejšie sú to prípady poškodenia novinárskeho vybavenia, obťažovanie  žien-novinárok a v niektorých prípadoch aj podpaľačstvo kancelárií mediálnych spoločností.