Mimoriadny a Splnomocnený Veľvyslanec Ruskej federácie

v Slovenskej republike Alexej Leonidovič Fedotov:

 

"MÝTY A REALITA RUSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY"

V poslednom čase je zaužívané pokladať Rusko za vinníka takmer všetkých „smrteľných hriechov“ - od zrútenia základov ustáleného svetového poriadku a „agresie na Ukrajine“ po „nesprávne“ bombardovanie v Sýrii a podporovanie migračnej krízy v Európe. Ujasnime si veci.

Udalosti posledných rokov potvrdili spravodlivosť našich varovaní ohľadne hlbokých, systémových problémov organizácie európskej bezpečnosti a medzinárodných vzťahov všeobecne. Odrazom tohto je, napríklad, situácia na Ukrajine a krízové stavy na Strednom východe vrátane Sýrie. Pritom nie je možné akceptovať argumenty niektorých našich západných kolegov o tom, že došlo k neočakávanému, prudkému zrúteniu desaťročia existujúceho svetového poriadku.

Naše ponuky na spoluprácu v mnohých oblastiach, ktoré sme desaťročia predkladali Západu, boli odmietané. Prakticky ktorékoľvek návrhy Moskvy, zamerané na rozvoj spolupráce, vyvolávali stále negatívnejšiu spätnú rétoriku, hoci sme opakovane hlásali o našej pripravenosti k  súčinnosti na medzinárodnej scéne. Napríklad, už dávnejšie ponúkame začať formovanie jednotného hospodárskeho a humanitárneho priestoru od Lisabonu po Vladivostok, založeného na princípoch rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý by pojal členov integračných aliancií rovnako ako nezúčastnené krajiny. Prezident V.V. Putin navrhol plán na formovanie jednotnej spoločnej fronty proti terorizmu pod záštitou OSN. Všetky tieto iniciatívy boli ignorované. Prevážila túžba Západu, napriek záujmom Ruska, po rozširovaní svojho vplyvu čo najďalej na východ kontinentu.

Kulminuje úsilie našich západných kolegov, trvajúce posledné štvrťstoročie, o zachovaní si akýmikoľvek prostriedkami svetovej nadvlády, obsadení geopolitického priestoru v Európe so sprievodnou expanziou NATO smerom na Východ. Zároveň, činnosť tejto organizácie iba potvrdila pochybnosti o jej zodpovednom konaní a najmä o jej obrannom profile, čo sa zviditeľnilo najmä po bombardovaní Juhoslávie v roku 1999, politikou krajín NATO v Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii, podporovaním NATO „arabskej jari“. Priamymi výsledkami týchto zákrokov je destabilizácia vnútropolitickej situácie, kríza štátneho systému a sociálno-ekonomická degradácia týchto krajín. Terajšiu situáciu na Strednom východe, ktorá sa vymkla spod kontroly, Západ nie je schopný zvládnuť. Ako dôsledok toho – mnohotisícové prúdy utečencov smerujúce do Európy a šírenie hrozby medzinárodného terorizmu.

Súčasne v každej nimi spôsobenej zložitej situácii sa naši západní kolegovia snažia „prehodiť výhybku“ smerom na Rusko, hovoriac pritom o nutnosti čeliť takzvanej „ruskej hrozbe“ a dokonca „agresii“.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, bohužiaľ, v každej fáze krízy USA a EÚ podnikali kroky,  podnecujúce eskaláciu. Tak tomu bolo, keď EÚ odmietla diskutovať za prítomnosti Ruska o dosahu vykonávania Asociačnej dohody s Ukrajinou  a neskoršej podpory protivládnych nepokojov a štátneho prevratu. Tak tomu bolo, keď západní partneri znova a znova „kryli“ kyjevské úrady, ktoré namiesto vykonávania prísľubov o začatí celonárodného dialógu spustili rozsiahlu vojenskú operáciu vyhlasujúc za „teroristov“ svojich spoluobčanov na východe krajiny, ktorí nesúhlasili s protiústavnou zmenou moci a vyčíňaním ultranacionalistov.

Stále častejšie počuť nepodložené obvinenia na našu adresu, že my, údajne, „nevykonávame“ Minské dohody a tým rozohňujeme konflikt na Ukrajine. Chcel by som pripomenúť, že v minskom „Balíku opatrení“, ktorý podpísali predstavitelia Ukrajiny a samovyhlásených republík, o Rusku nie je ani zmienka a všetky záväzky, vyplývajúce z dokumentu, sa vzťahujú na Kyjev, Doneck a Lugansk. Samotná Deklarácia na podporu „Balíka opatrení“, ktorú prijali lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska zaväzuje garantov týchto dohôd vplývať na strany konfliktu. Tak aj robíme.

Jedným z kľúčových problémov je predstieranie Západu, že Kyjev poctivo vykonáva „Balík opatrení“ prijatý v Minsku. Opak je skutočnosťou. Dohodu bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov po 1. septembri minulého roka čoskoro vystriedala eskalácia delostreleckých útokov. Teraz ukrajinské bezpečnostné sily systematicky ostreľujú obývateľné územia v blízkosti línie kontaktu a čoraz častejšie s použitím zakázaných zbraní.

Na druhej strane, dva roky po „víťazstve“ euromajdanu nevidieť pozitívne zmeny v živote ukrajinskej spoločnosti. Existujú dôkazy iba o opaku. Vstup do platnosti ekonomickej časti Asociačnej dohody s EÚ len prehĺbil ekonomickú krízu na Ukrajine. Vládna koalícia sa v podstate rozpadla, štát ovláda korupcia a zmieta moc oligarchov. Táto politika trápi predovšetkým obyvateľov krajiny, rovnako ako skutočnosť, že ukrajinské úrady vytrvale odmietajú nadviazanie dialógu s Doneckom a Luganskom, neponáhľajú sa uskutočniť ústavné reformy. Práve nevykonávanie minských dohôd zo strany súčasného kyjevského vedenia, jeho odmietanie zhovárať sa s Juhovýchodom podstatne sťažujú mierové urovnanie. Takýto postoj podkopáva aj spoločné úsilia, vyvíjané normandským formátom.

Rusko bude aj naďalej usilovať o nastolenie mieru v krajine. Konali sme a budeme konať pre ukončenie bojových stretov, za odsun ťažkých zbraní, nadviazanie priamych rokovaní medzi Kyjevom, Doneckom a Luganskom o konkrétnych možnostiach obnovenia spoločného hospodárskeho, sociálneho a politického priestoru. Práve na to boli zamerané iniciatívy V.V.Putina v rámci stretnutí normandskej štvorky, ktoré umožnili naštartovanie minského procesu a dodatočných úsilí o jeho rozvoj. Ďalší krok musí urobiť ukrajinská strana. Je povzbudzujúce, že to začínajú chápať aj naši západní partneri.

Rovnako nepodložene vyzerali prednedávnom pokusy niektorých západných lídrov a masmédií obviniť Rusko v údajných leteckých náletoch na pozície umiernenej opozície a civilne ciele v Sýrii,  čo vyprovokovalo nové vlny migrantov do Európy. Chcel by som pripomenúť chronológiu udalostí.

Invázia USA a ich spojencov do Iraku, bombardovanie Líbye, podporovanie zo strany Západu „arabskej jari“ a ozbrojenej opozície v Sýrii malo za následok zničenie štátnych inštitúcií a vzplanutie občianskej vojny v tomto regióne, čo podnietilo masovú migráciu do Európy. S cieľom zničenia ohniská terorizmu v Sýrii Vzdušno-kozmické sily Ruska po dohode so sýrskym vedením začali operáciu, ktorá mala pomôcť zbaviť územie štátu od militantov „Islamského štátu“ a iných teroristických zoskupení. Naším cieľom zostávajú výlučne teroristické objekty.

Pre zvýšenie efektivity boja proti ISIL a stabilizáciu humanitárnej situácie v krajine sme zamerali naše úsilie na koordináciu činnosti s radom západných partnerov, vrátane rámca Medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie. Naša aktívna účasť v protiteroristickom boji prispela k prijatiu viacerých dôležitých rezolúcií BR OSN zameraných na zabránenie financovania terorizmu.

Akcie VKS Ruska uskutočnené na výzvu sýrskej vlády reálne pomohli zvrátiť situáciu v tejto krajine, obmedziť územie, kontrolované teroristami.

Skutočnosť, že operácie ruských VKS v Sýrii, úspešne spĺňajúcich svoje určenie - ničenie infraštruktúry teroristov a blokovanie ciest ich financovania, vyvolávajú nespokojnosť na Západe, svedčia o správnom nasmerovaní našej činnosti. V týchto podmienkach sa stáva zrozumiteľnejším celkový obraz skutočných udalostí a zviditeľňujú sa tí, ktorí naozaj bojujú proti teroristom rovnako ako aj tí, ktorí vystupujú v úlohe ochrancov teroristov, usilujúc sa o ich využitie pre vlastné jednostranné egoistické záujmy.

Rusko-americké dojednania o ukončení vojnového stavu v Sýrii, podporené Bezpečnostnou radou OSN, už prinášajú skutočné ovocie. Stále viac a viac útvarov ozbrojenej sýrskej opozície podpisuje dohody o prímerí, mnohí utečenci sa vracajú do svojich domovov. Hlavná vec teraz - politický proces. A Rusko je pripravené poskytovať všestrannú podporu. Vývoj situácie v Sýrii – terajšia fáza boja proti teroristickým skupinám, porážka ich hlavných síl, zachovanie štátnosti tejto krajiny, uzavretie prímeria a začiatok procesu dorozumievania sa s cieľom dosiahnutia národného zmierenia, a, nakoniec, nadviazanie koordinácie úsilí Ruska a USA, presvedčivo dokazuje správnosť principiálneho postoja a opodstatnenosť ruskej činnosti v Sýrii, zameranej na vytvorenie podmienok pre politické urovnanie sýrskej krízy vlastnými silami Sýrčanov bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu.

Je nutné zdôrazniť – neusilujeme o konfrontáciu s USA, ani s EÚ, ani s NATO. Naopak, Rusko je ústretové k najširšej spolupráci so západnými partnermi. Stále veríme, že najlepším spôsobom pre zabezpečenie záujmov národov európskeho kontinentu by bolo utvorenie spoločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru, siahajúceho od Atlantiku k Pacifiku, aby sa novovytvorená Eurázijská ekonomická únia mohla stať integrujúcim článkom, spájajúcim Európu a APR. Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, pre prekonanie prekážok na ceste týmto smerom, vrátane urovnania ukrajinskej krízy v rámci minských dohôd, ukončenia krviprelievania v Sýrii a spoločného boja proti terorizmu.

Pokým si naši západní partneri neuvedomia, že hovoriť s Ruskom s pozície sily a nátlaku je bezperspektívne a, že jedine obojstranne rešpektovaný dialóg zohľadňujúci záujmy všetkých strán je predpokladom pre upevnenie všetkých aspektov medzinárodnej bezpečnosti, dovtedy bude pokračovať plytvanie časom a zdrojmi, vrátane ľudských, na zbytočné a kontraproduktívne, a v niektorých prípadoch aj ohrozujúce celistvosť našej civilizácie, projekty a kampane.